"Zdravý duch = zdravé telo !": Najväčší JED pre Tvoj organizmus! No cukor to nie je! Konzumuješ túto potravinu ?

Vyhýbaš sa cukru? Super, no existuje ešte niečo sladšie a jedovatejšie..tak čo to je ?

Mnohí už zistili, že rafinovaný cukor obsahuje iba prázdne kalórie a vyvoláva extrémne stavy hypoglykémie, čiže nízku hladinu cukru v krvi, následné prejedanie, civilizačné choroby ako obezita a diabetes, prekyslenie organizmu a má dokonca vysoký glykemický index.

No vedel si o tom, že existuje ešte omnoho, omnoho horšie ? Niekto túto potravinu konzumuje dokonca každý deň v domnení, že je to zdraviu prospešné. Avšak, opak je pravdou. Dovolila som si odhaliť najväčšie kuriozity jedu 21. storočia, ktoré sa v bežne dostupnej literatúre nedozvieš. Nech sa páči - tajomstvo odhalené.

Predstavujem Vám najväčší JED 21. storočia!

(NE)VINNÁ PŠENICA: "UŽ SOM SLADŠIA AKO CUKOR!"

S týmto prívlastkom sa skutočne môže pšenica pýšiť v dnešnej dobe. Ako však môže byť pšenica sladšia než je rafinovaný cukor? Na vine je viacero faktorov, o ktorých si ani len netušil.

Predstav si, že by si si dal na raňajky namiesto tradičného chleba (aj celozrnného) so šunkou dal radšej čokoládu so šunkou a spravíš svojmu organizmu ešte väčšiu láskavosť a zdravšiu variantu raňajok, než po konzumácii pšenice. Či som sa zbláznila? Žiaľ, nasledujúce riadky Ťa asi potom budú šokovať.
Myslím, že postačujúcim dôkazom bude nižšie uvedený experiment, ktorý som testovala na sebe a na iných.

Čo sa to stalo so pšenicou?

Po mojom hĺbkovom štúdiu evolúcii pšenice môžem tvrdiť, že dnešná pšenica je zďaleka iná ako pred 50 rokmi. Z dôvodu zachránenia hladomoru v Indii a Číne sa pšenica začala krížiť, aby sa skôr vypestovala, aby sa znížili náklady na jej starostlivosť, čo sa aj podarilo. Hladomor sa skutočne zachránil a pre potravinársky priemysel to znamenalo odrazu enormný nárast ziskov. Z tohoto dôvodu začali propagovať cereálie ako ideálne raňajky.

Zaujímavé je, že cukor má glykemický index okolo 60. A pšenica ? Extrémnych 72 ! A dobre vieme, že čím vyšší glykemický index má potravina, tým viac priberáme.
(zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=UbBURnqYVzw&t=1651s)

"No dobre, ale však moja stará mama a jej mama vyrastala na pšenici a bola úplne zdravá a dožili sa takmer 100 rokov! Ako je to možné?"

Milovníci "zmutovanej pšenice" mi radi argumentujú túto vetu, keď im upravujem jedalniček. S tým môžem s nimi iba súhlasiť. Minulá generácia naozaj vyrastala na pšenici, pila mlieko, jedla cukor, no napriek tomu netrpela obezitou a civilizačnými chorobami. Ako to?

Ako som už spomínala. Pšenica sa zmenila za posledných 50 rokov, no za posledných 10 rokov diametrálne. Kvôli postrekom a kríženiu sa hladina lepku v pšenici radikálne zvýšila. Z pôvodných 10% lepku je to dnes až 80% ! Neuveriteľné!
Dovolím si však ešte podotknúť, že minulé generácie pracovali prevažne manuálne na poliach, deti chodili do škôl pešo (niekedy až 20 kilometrov) a hrali sa na ihriskách, čo dnešná mládež už takmer nepozná.

Keby Ježiš vedel, ako zmutujú pšenicu, zrejme by nepovedal v modlitbe: "chlieb náš, každodenný..."

Pšenica - symbol náboženstiev, bánk, erbov

Kedysi pšenica bola gro celej stravy a akýmsi symbolom rodiny, hojnosti, domova a istoty. Avšak, dnes už žiaľ, pokiaľ chceme ako tak prežiť v zdraví, je nutné, aby sme pšenicu zo stravy totálne vylúčili!

Keď som cestovala po svete zistila som, že mnohé krajiny majú dokonca v erbe bánk a inštitácií ako základ pšeničný klas. Išlo o enormne vysoko sacharidový národ, kde pšenica tvorila 99% domácej stravy v rôznych podobách. Žiaľ, tak potom aj domáci domorodci vyzerali.

Čo je to vlastne ten často spomínaný lepok?

Lepok - alergén číslo 1 !

Lepok je rastlinná bielkovina, ktorá je v určitom malom percente znesiteľná pre organizmus. V zozname alergénov je pod číslom 1, čo si myslím, nie je náhoda.

Lepidlo na tanieri? Dobrú chuť!

Používal si niekedy v živote lepidlo? Keď sme boli deti, lepili sme si rôzne obrázky do albumov. Lepidlo sa používa aj vo svete dospelých na dennej báze: v kanceláriách, v stavebníctve a pod.

No mnohých by ani len vo sne nenapadlo, že tento istý lepok sa nachádza aj v Tvojej obľúbenej strave – pšenici.

Lepok (po anglicky gluten)
Lepidlo (po anglicky glue)

Z lepku, ktorý sa nachádza v pšenici sa vyrábajú lepidlá všetkého druhu. Prečo? Lepok je geniálne dobré spojivo. Preto nám všetky potrebné veci lepidlo tak skvele spojí. No otázka je: čo však toto „lepidlo“ urobí v tvojom čreve? Odpovedz si na to sám.

Pšenica = legálna droga planéty Zem

Bolo vedecky dokázané, že pri konzumácii pšenice sa vylučujú presne tie isté hormóny v mozgu, ako pri konzumácii kokaínu či iných drog. Ja sa však pýtam, že prečo sú potom drogy trestný čin keď v konečnom dôsledku spôsobujú to isté čo pšenica?

Výskum však ukázal, že dokonca pri vylúčení pšenice z jedálnička sa u ľudí začali prejavovať na chlp rovnaké abstinenčné príznaky ako pri drogách. To už nie je náhoda. Je zaujímavé, že pšenicu nikto nerieši a spôsobuje to isté čo drogy.

Zaujímavý experiment: ČOKOLÁDA verzus PŠENICA. Kto vyhral?

Rozhodla som sa urobiť na sebe a na
iných jeden experiment. Počas môjho "cheat day" som prv zjedla svoju obľúbenú čokoládu (mliečnu jahodovú a bielu s kokosom), kde bolo dostatok cukru.

Hoci obe čokolády obsahovali prvotne cukor, na ďalších miestach v zložení bola už kakaová hmota, kokos a kakaové maslo, čo považujeme za zdraviu prospešné tuky. Zaujímavé však bolo, že čokolády uspokojili moje chuťové poháriky dokonale a bola som sýta a ulahodilo mi to na duši :)

Vysvetlenie: Cukor v čokoláde bol doslova zabrzdený kakaovou hmotou, kokosom a kakaovým maslom, teda zdravými tukmi. Dokonca kakao je antioxidant. Takže moja hladina cukru v krvi nešla do nebies, čo bol ideálny prípad.

No to sa nedá v žiadnom prípade povedať po konzumovaní pšenice. Po dlhom čase som si dala svoj kedysi milovaný strúhaný tvarohový koláč z bielej múky. Aj ten obsahoval cukor, horké kakao a kokos, ktoré z časti tiež zrazili vysoký glykemický index zákuska. No čo sa stalo po zjedení koláča?

Extrémne jedovatá pšenica vystrelila môj cukor do nebies tak, že moja túžba po sladkom rástla stále viac a viac a musela som do polhodiny už siahať po ďalších sladkostiach (dokonca aj takých, ktoré mi bežne nechutia). Doslova som mala potrebu sa prežrať až do prasknutia a dostala som sa do začarovaného kruhu.

Bola som prekyslená a veľmi nafúknutá. Navyše, spustili sa mi sople a začala som mať nádchu. Náhoda? Víťaz bol jasný - čokoláda.

Rada: pokiaľ si túžiš dať z času na čas sladké, daj si radšej čokoládu s kvalitnejším zložením (s obsahom kakaového masla). Lacnejšie varianty obsahujú hydrogenizované oleje (palmový, repkový a pod.)

Ako jesť sladkosti aby si nepribral na váhe to už rozoberiem v inom článku.

Pšeničný príbeh o pšeničnom dieťati

Takmer od narodenia som bola kŕmená pšenicou. Bola úplne všade, kam si sa len pozrel: v chlebe, rožkoch, pečive, krupicovej kaši, kysnutom ceste, koláčoch, cestovinách, sladkostiach, napolitánkach...Žiaľ, takáto strava ma sprevádzala každý deň celých 20 rokov.

Však jedla som to, čo bolo navarené a neriešila som, čo môžem a čo nie. Akási metabolická negramotnosť sa začala prejavovať na mojej postave tesne po dovŕšení mojej 20-tky. Nevyčítam rodičom, čo mi dávali jesť. Naopak som im vďačná, že som nikdy netrpela hladom a mala som vždy dostatok potravy. Však oni sami mi dávali to isté, čo im dávali ich rodičia.

Bola som doslova závislá na pšenici. A paradoxne som si to ani neuvedomovala. Ráno som jedávala sladké pečivá z kysnutého cesta, na desiatu biele rožky, na obed stále buchty na pare či cestoviny a zvyšok dňa ma sprevádzal biely chlieb, keksíky, či iný „odpad“ zo pšenice.

Príbeh môjho otca: "Každý deň som cvičil, jedol veľa celozrnného pečiva, no stále som priberal viac a viac!"

Môj otec bol kedysi vrcholový športovec. Aktívne robil atletiku. Dosiahol vo svojej kariére aj skutočne úctyhodné výsledky, za čo som na neho veľmi hrdá. Športového ducha si zanechal dodnes. Zrejme to mám po ňom.

Na tému „strava“ sa so mnou nechcel ani debatovať. Jedol veľmi nezdravo a keď som mu radila ako sa optimálne stravovať, nechcel o tom ani len slovko počuť. Mal to šťastie, že bol od prírody atletickej vyrysovanej postavy a mal extrémne rýchly metabolizmus.

Za jeden deň dokázal zjesť až dva celé 400g makovníky z bielej múky, cestoviny, ryža, pol bieleho chleba a ešte aj dáku tú sladkosť – niekedy večer aj celú čokoládu či dezert. No toto netrvalo večne. Tesne po jeho 50-tke nastal radikálny zlom.

V priebehu 2 rokov pribral takmer 20 kíl. Hoci každý deň športoval a vytrvalostne behal, stále priberal viac a viac. Bol už zúfalý.

No, to zďaleka nebolo všetko. Imunitný systém si stravou tak zničil, že začal byť veľmi často chorý. Odrazu si spomenul na slová svojej dcéry: „strava tvorí až 80% úspechu!“

A prišiel za mnou so slovami, že čo by mal približne jesť, aby tomuto všetkému predišiel? Hneď z miesta som mu povedala, že má nedostatok vitamínov a antioxidantov, nech ich začne prijímať z ovocia a zeleniny. Počúvol ma a začal preferovať delenú stravu.

Menšia konzumácia sacharidov priniesla prvé ovocie. Schudol prvé 3 kilá v priebehu mesiaca. No váha začala stagnovať. Pšenice sa veľmi nechcel vzdať. Keďže je krvná skupina „O“ tak som vedela, že mu najviac škodí lepok a so pšenicou váha dolu nepôjde. Keďže mu sacharidy metabolizuje veľmi dobre, nahradila som jeho pšeničné cestoviny ryžovými. Chlieb, makovníky a iné pšeničné svinstvá som mu v strave vymenila za ryžový chlieb a ráno nalačno uprednostnil ovocie. A výsledok? Enormne gigantický!

Do mesiaca schudol okamžite 12 kg! Ba dokonca, mu z ruky zmizol ekzém, ktorý mal vyše 10 rokov! Náhoda?!

A vieš čo je zaujímavé? Každý deň zje niečo sladké – zvyčajne čokoládu a z nej vôbec nepriberie! Tú spáli okamžite! No, pokiaľ konzumoval hocičo pšeničné (aj celozrnné), váha mu len rástla viac a viac !

Bol mi za to vďačný, že som ho nasmerovala správnym smerom. Teraz je štíhly ako keď mal 20 rokov.

„Daj si k tej slanine poriadny kus chleba, aby Ti nebolo zle!“

Počas svojho detstva nás starý otec často brával na turistiku. Keď som mala 5 rokov, zobral nás do hory na opekačku.

Nikdy nezabudnem na jeho slová: „Daj si k tej slanine poriadne veľa chleba, aby ti nebolo zle!“

Samozrejme, bol za tým pozitívny úmysel. No ani si neuvedomil, že ten nevinný chlebík, ktorý ma mal zachrániť pred zlou mastnou slaninou mi v konečnom dôsledku uškodil oveľa viac ako slanina. Však slanina je tuk! A chlieb ? Chlieb je pšenica !

Záver: máš nepriateľa a chceš sa ho zbaviť? Daj mu pšenicu!

Možno aj Ty poznáš niektorých ľudí, ktorí Ti až tak moc nesadli a nemusíš ich proste. Najradšej by si sa ich zbavil.

Mám pre Teba super správu! Nemusíš si kupovať zbrane, dokonca vybavovať drahý zbrojný pas a robiť psychotesty. Vieš čo sprav? Daj mu pšenicu! Ponúkni ho voňavým chlebíkom, chrumkavými koláčikmi z lístkového ceste, či buchtami starej mamy.

A máš 100% garanciu, že mu už kopeš jamu do hrobu! Len prosím, nekop tú jamu sebe samému !

A čo Ty, ako si na tom s konzumáciou pšeničných potravín? Budeš ich konzumovať aj naďalej? Ak áno, je to v poriadku. Je to Tvoj život a zdravie a ja za ne nerozhodujem. Ak nie a pokračuješ ďalej, tak Ti gratulujem k rozhodnutiu. Zo začiatku smieš aspoň obmedziť príjem a uvidíš, čo sa udeje. Bude to prekvapko. Veľa šťastia !

Môžem teda jesť pšenicu ???

Pokiaľ máš metabolizmus v poriadku a netúžiš zredukovať svoju hmotnosť či zbaviť sa prebytočného tuku a cítiš sa po jej konzumácii fajn a krvný obraz máš úplne v poriadku, v kľude ju konzumuj, avšak odporúčam ju aspoň obmedziť. Lepší zdroj obilovín je určite pohánka, pšeno či amarant, pretože neobsahujú lepok a dokonca pohánka obsahuje rutín, ktorý je ideálny na pružnosť našich ciev.
Podľa odborníkov z alternatívnej medicíny, žiaľ už aj špalda je geneticky modifikovaná a obsahuje tiež určité percento lepku.
No nie nadarmo sa hovorí: "Všetko s mierou."

(Zdroj: Wiliam Davis, MD - Život bez pšenice)
( Zdroj: www. YouTube.com)
(https://www.youtube.com/watch?v=UbBURnqYVzw&t=1651s)